Viem, že teraz všetci zástancovia liberálneho, voľného trhu padajú do mdlôb, a už rozmýšľajú, kde by bolo najvhodnejšie miesto na postavenie hranice, kde by ma upálili, ale keď sa pozrieme do starých členských krajín EÚ, ako je napríklad Nemecko, Rakúsko, a niekoľko rokov už aj Maďarsko, zistíme že, čuduj sa svete, všade tam majú zavedenú takzvanú jednotnú cenu. ( Myslím si, že nikto nebude obviňovať tieto krajiny zo zavádzania socializmu typu, ako ho my všetci skôr narodení dôverne poznáme

Taxi Bratislava, alebo podnikanie v taxislužbe po bratislavsky.

Dôvodov bolo hneď niekoľko. Zoberme si žiarivý príklad z Bratislavy. Ak sa nejaký človiečik rozhodol, že si založí taxislužbu, začal rozmýšľať, ako pritiahnuť do taxislužby zákazníkov. Ak si myslíte, že rozmýšľal nad tým, ako zlepšiť ponúkanú službu, možno ?... ale určite ho napadlo, že podlezie ceny konkurencie. Potiaľto by to možno bolo v poriadku, keby tie ceny za ponúkané služby znížil svojim taxikárom. (mesačné, fixné poplatky za dispečerské služby, a stanoviská) No nie! Paradoxne, tieto poplatky boli vo všetkých taxislužbách na pár € skoro rovnaké. NIE !!! On podliezol ceny jazdného za taxi. A tu je problém, pretože tie zľavy neznášal ten majiteľ, ale taxikári, ktorí pre neho jazdili! A čo sa stalo? Samozrejme, v tej novej lacnejšej taxislužbe bolo zrazu veľa objednávok, a samozrejme v tých drahších taxislužbách, tých objednávok bolo menej, a menej. Tak samozrejme taxikári začali prechádzať ku lacnejšej konkurencií. Totižto, skoro všetky taxislužby ani tak nedbali na to, aké mali títo taxikári autá, nedbali na to, ako títo taxikári chodili do práce upravení, resp. oblečení. A zákazník si samozrejme pomyslel, že či pre neho dôjde zafajčená Fabia z drahšej, alebo z inej, lacnejšej firmy, mal jednoduchú voľbu. No, a to sme ešte nikto netušili, že niekedy v roku 2016 ku nám vtrhne najprv čierna, americká, akože zdieľaná spolujazda, a o niečo neskôr sem prišla, dnes už zelená Estónska zdieľaná spolujazda, ( všimli ste si, že posledné roky už o zdieľanej ekonomike tieto dve firmy vôbec nerozprávajú?) využívajúc služby čiernych taxikárov,dnes už poväčšinou cudzincov z tretích krajín, bez akejkoľvek licencie, živnosti, psychotestov, zdravotných prehliadok, ktorí nemuseli platiť žiadne sociálne, a zdravotné odvody, o daniach ani nehovorím. Samozrejme, zo začiatku boli zákazníci týchto dvoch ... dajme im pravé meno, taxislužieb unesení, pretože pre nich skutočne došli slušní, upravení, normálne komunikujúci ľudia na svojich vlastných, voňavých, niekedy luxusných autách, ktorí si nezriedka skutočne len privyrábali popri svojom hlavnom zamestnaní. A hlavne minimálne o polovicu lacnejší, ako dovtedajšia konkurencia. Ale toto všetko sa rokmi zmenilo, ale o probléme týchto dvoch firiem si popíšeme v niektorom z nasledujúcich článkov. 

Druhý extrém, za ktorý nás taxikárov majú hlavne cudzinci veľmi radi.

Jednotná cena. Aké sú výhody pre zákazníka?

Príklad: Príklad: Potrebujete sa rýchlo odviezť, a na ulici zbadáte dva taxíky. Viete, že či pôjdete so slušne vyzerajúcim Jožkom na peknom Mercedese, alebo zarasteným, v taxíku pofajčievajúcim Miškom v malej Škodovke zaplatíte tú istú cenu, koho si vyberiete? To isté platí, keď si objednáte taxi telefonicky, alebo cez aplikáciu skoro vždy rozhodne posledná skúsenosť. Pretože , keď ste boli spokojný naposledy, nemáte dôvod hľadať alternatívu, a objednáte si taxi opäť u tej istej taxislužby. A práve takto sa vyvíja tlak na taxislužby, aby vám dvihla milá operátorka, ochotná pomôcť, aby pre vás prišiel slušný, upravený, komunikatívny taxikár, na slušnom,čistom taxíku 

Jednotná cena. Aké sú výhody pre taxikára.

V prvom rade taxikár tým, že bude jazdiť za reálne ceny, splní sa mu jeden veľmi dôležitý predpoklad , že keď bude svoje služby ponúkať na úrovni, bude vedieť dôstojne žiť. Bude mu záležať na tom, aby jazdil pre slušnú taxislužbu, kde jeho kvalitné služby nebudú raritou, ale štandardom. Samozrejme sa mu zvýši možnosť zárobku nástupmi zákazníkov z ulice, pretože momentálne sú skôr výnimkou, ako pravidlom. 

Blog od šéfa: Rok 1986 - Čierny taxikár.

 Niekedy v septembri 1986 za hlbokého socíku som sa stretol s kamošom Braňom z ulice oproti cez cestu, a rozmýšľali sme, ako zarobiť nejaké peniaze, a vymysleli sme podnikateľský plán. Išli sme robiť na Braňovej červenej škodovke čiernych taxikárov. ( takže biznis model zelenej estónskej, či čiernej americkej zdieľanej, akože spolujazdy na čierno, sme vlastne vymysleli o pár desaťročí skôr my s Braňom.) Jazdili sme vždy dvaja. Keď nás zastavili na ceste vtedajší príslušníci Verejnej bezpečnosti, tak ja, ako šofér som vystúpil z auta, a keď sa ma spýtali , koho vezieme, povedal som im, že sú to nejakí Braňoví známi. Samozrejme, so zákazníkmi sa horúčkovito dohadoval, odkiaľ sa poznajú, a ako sa volajú. pretože keby nám vtedy dokázali našu nekalú podnikateľskú činnosť, mohli sme si zabezpečiť na pár rokov oddych v tých istých zariadeniach, kde dnes končia mnohí mocní , a to sa nám teda vôbec nechcelo. Samozrejme, bolo pár situácií, keď by ste mi strúhaný vlas do zadku nestrčili, ale vidina ľahko zarobených peňazí bola vždy silnejšia. Raz v noci sme pri Carltone úspešne naložili párik Olašinárov (Oláski Rómovia). Na Štúrovej ulici nás zastavila hliadka VB, a ja klasika som vystúpil, hovorím policajtovi, že sú to Braňovi známi, a on, že koľko známych ešte v Cerkle ( diskotéka v hoteli Carlton ) máme, lebo dnes odtiaľ už ideme štvrtý krát. Nebolo mi všetko jedno, ale to som ešte netušil, že sa Braňo vnútri v aute potí, lebo chlap v šoku, že nás zastavili policajti, slovo po slovensky nevedel (vedel len maďarsky, a olásky) mu nepovedal ani ako sa volá. Našťastie ten zákazník nemal pri sebe občiansky preukaz , odtiahol policajta bokom. Neviem, koľko mu dal peňazí, tak nás tí policajti nakoniec pustili. Samozrejme, potom si ten zákazník na pár slovenských slov spomenul, tak sme sa po ceste s veľkou úľavou tomu všetkému zasmiali.